Notes from a country that doesn’t exist

by | Apr 12, 2015

Transnistria. In some places wide just a few kilometers, this unrecognized country situated between Moldova and Ukraine is often referred as the last remaining piece of the Soviet Union. Spending days walking through Tiraspol’s majestic streets and hitchhiking from one sleepy village frozen in time to another, we see beautiful mosaics or monumental buildings with hammers and sickles. The region is so undocumented and untainted by tourism that we felt like real explorers. Sometimes referred as Eastern Europe’s Gaza Strip, it’s a peaceful place and people live here just like in any other country. They are reserved but helpful, trying to overcome the language barrier but still cannot hide their surprise over the tourists.

Stepping into an old theatre, an old lady is suspiciously asking us why are we entering. If you don’t speak Russian, your chances to communicate are very limited. But if you speak a language at least a bit similar to Russian, people are becoming a little bit more open. „But, no one told us that tourists are coming today“, she replies with a smile right after our explanation.

The marsrutka is heading back to Chisinau on an almost rainy afternoon. Entering the border, we are curious if we will join those who had problems with the officialities or bribe requests… The officer just cast an eye over our passports – „was everything ok?“ is his only, surprising question.

Podnestersko. V niektorých častiach široké len pár kilometrov, táto neuznaná krajina nachádzajúca sa medzi Moldavskom a Ukrajinou je občas uvádzaná aj ako posledná existujúca časť Sovietskej Únie. Trávime dni prechádzaním sa po majestátnych uliciach Tiraspolu a stopovaním z jednej dedinky kde sa zastavil čas do tej ďalšej, objavujúc tak krásne mozaiky a monumentálne budovy s kladivami a kosákmi. Región je natoľko neobjavený a neovplyvnený turizmom, že sa cítime ako naozajstní dobrodruhovia, Hoci je toto miesto občas spomínané ako ‘Pásmo Gazy východnej Európy’, región je pokojný a ľudia tu žijú rovnako, ako hocikde inde. Väčšina z nich je uzavretá no ochotná, snažiac sa preklenúť jazykovú bariéru. Neskrývajú však svoj údiv nad turistami.

Vstupujúc do starého divadla sa nás staršia pani podozrievavo pýta, prečo prichádzame. Ak nehovoríte po Rusky, vaše možnosti komunikácie sú obmedzené. Ak však hovoríte jazykom podobným ruštine, ľudia sa menia na trochu otvorenejších. „Ale nikto nám nepovedal, že dnes prídu turisti“, odpovedá s úsmevom po tom, čo jej vysvetľujeme účel našej návštevy.

Maršrutka nás vezie späť do Kišinova počas takmer upršaného poobedia. Prichádzajúc na pomyseľnú hranicu sme zvedaví, či sa naša skúsenosť pridá k niekoľkým o ktorých sme sa dočítali– problémy s oficialitami, úplatky… Pohraničiar očami len preletí naše pasy – “bolo všetko v poriadku?” je jeho jediná, prekvapivá otázka.

Transnistria 1

Transnistria 2

Transnistria 5

Transnistria 6

Transnistria 7

Transnistria 8

Transnistria 9

Transnistria 12

_DSC6689

Transnistria 13

Transnistria 14

Transnistria 16

Transnistria 16a

Transnistria 17

Transnistria 18

Transnistria 20

Transnistria 21

Transnistria 22

Dia Takacsova

Dia Takacsova

A photographer and traveller seeking lesser told stories while usually heading east or north. Based between Slovakia and Germany.