The rise and fall of Tkvarcheli

by | Sep 28, 2015

Tkvarcheli is a small town in Abkhazia – a disputed part of Georgia which is recognized as an independent country by only five countries. It was famous for its coal mining industry, and grew importance during the Second World War when the major coal mines in Donbass were lost to the Germans. Numerous factories and blocks for the workers and their families were built, and the whole infrastructure was improved that time.

During the independence war in the early 90’s Georgian forces had besieged the town and tried starving it into submission. The town’s power plant was bombed in the first days and the locals had to live without electricity for nearly a year. Tkvarcheli stood the fight for over 400 days until the help of Abkhazians aided by the Russians stepped in. As the town lost its importance, in 20 years the population decreased from 21 000 to the current about 5 000 inhabitants.

We are getting a recommendation to visit Tkvarcheli from a group of Czech bikers – the only non-Russian tourists we met during our stay in Abkhazia. “There, not that far, you will find a half-abandoned town where the whole railway ends. A pretty strange place.” Their words truly convince us. A forgotten town where people live in almost empty blocks is more intriguing than, for example, the nowadays popular Prypiat. We are asking about the marshrutka to our direction in a kiosk. “Tkvarcheli… Why to Tkvarcheli? There are only ruins! Go to Gagra, to the seaside!”, an older lady says. But her colleague understands us: “They are searching for those ruins…”.

Taking the way from Sukhumi , a few old ladies and a beer barrel for one of Tkvarcheli’s pubs accompany us. Just a few hours later – as the view of the town opens in front of us – we see the desolate industrial area, coal mine and disused train station, and a lonely cable car is hanging just in the middle. The landscape is despite all breathtaking: the town is surrounded by green hills with impressive forests and a crystal blue-river. The huge factory seems to be abandoned but there are two men sitting at the entrance. They reply to our question if we can come in and have a look around “yes, but I don’t think there is something to see”. He is letting us to walk around the whole decaying metal building.

The small grocery shop we stop in works also as a restaurant – a mother and daughter are preparing the meal from the available ingredients. As we are sitting in the so called center of the town with our big backpacks and no local with us, we are definitely catching the attention of the locals. The few appearing pedestrians are watching us but none of them made us feel really uncomfortable.

A few people are meeting under Lenin’s bust. The owner of the nearby store immediately supplies them with coffee and cigarettes, somehow wine and fresh vegetables are popping up, too. We are invited to join them and exchange a few words. Children, young and old people altogether – no one needs to hurry anywhere. It seems like time has stopped here many years ago.

Tkvarcheli je malé mesto v Abkházsku, spornom území Gruzínska ktoré ako samostatný štát uznalo len päť krajín. Mesto bolo známe uhoľným priemyslom a nadobudlo dôležitosť počas druhej svetovej vojny, kedy uhoľné bane na Donbase získali Nemci. V tomto období boli vybudované mnohé fabriky, byty pre robotníkov a ich rodiny a celkovo sa vylepšila infraštruktúra.

Počas vojny o nezávislosť začiatkom deväťdesiatych rokov gruzínske vojská obkľúčili mesto a snažili sa ho vyhladovať a dosiahnuť tak, aby sa vzdalo. Miestna elektráreň bola zbombardovaná počas prvých dní a miestni museli takmer rok žiť bez elektriny. Tkvarcheli zvládlo nápor počas viac než 400 dní – až kým dorazila abkházska pomoc s podporou Ruska. Ako mesto postupne strácalo svoju dôležitosť, populácia počas 20 rokov klesla z 21 000 obyvateľov na súčasných približne 5 000.

Návštevu Tkvarcheli nám odporučila skupinka českých cyklistov – jediných neruských turistov, ktorých sme počas našich dní v Abkházsku stretli. “Tadiaľ, nie tak ďaleko nájdete poloopustené mesto kde sa končí železnica. Fakt zvláštne miesto.” Ich slová nás úprimne zaujali. Zabudnuté mesto, kde ľudia žijú v poloprázdnych bytovkách je zaujímavejšie, ako napríklad v súčasnosti populárna Pripiať. V trafike sa pýtame na maršrutku v našom smere. “Tkvarcheli…Prečo práve do Tkvarcheli? Tam sú len ruiny! Choďte do Gagry, k moru!”, hovorí nám staršia pani. Jej kolega nám však rozumie: “Oni hľadajú tie ruiny…”.

Na ceste zo Sukhumi je našou spoločnosťou niekoľko starších dám a sud piva, ktorým sa zásobuje jedna z krčiem v Tkvarcheli. Len o niekoľko hodín – kedy sa pred nami pootvára výhľad na mesto – vidíme priemyselnú časť v dezolátnom stave, uhoľné bane, už nepoužívanú vlakovú stanicu a lanovku visiacu uprostred. Scenéria je napriek všetkému úžasná: mesto je obklopené zelenými kopcami, lesmi a priehladnou riekou. Obrovská fabrika vyzerá opustene, no pri vchode sedia dvaja muži. Na našu otázku, či by sme sa po areáli mohli poobzerať nám jeden z nich odpovedá: „áno, ale nemyslím si, že tu je čo vidieť“, a následne nás nechá voľne sa pohybovať bez dozoru.

Malé potraviny fungujú zároveň aj ako reštaurácia – matka s dcérou pripravujú jedlá z dostupných surovín. Ako tak posedávame v pomyselnom centre mesta s našimi veľkými ruksakmi a osamotení, bez miestneho po našom boku, rozhodne pútame pozornosť. Niekoľko náhodných okoloidúcich nás sleduje, ale ani z jedného z nich nemáme zlý pocit.

Niekoľko miestnych sa stretáva pod Leninovou bustou. Majiteľ neďalekého obchodíku ich okamžite hostí kávou a cigaretami, a zrazu sa objavuje aj víno a čerstvá zelenina. Pridávame sa k nim a vymieňame si pár viet. Deti, mladí a starí ľudia spolu – nik z nich sa nemusí nikam ponáhľať. Akoby tu už dávno zastal čas.

1 tkvarcheli

2 tkvarcheli

3 tkvarcheli

4 tkvarcheli

5 tkvarcheli

6 tkvarcheli 2

7 tkvarcheli

8 tkvarcheli

9 tkvarcheli

10 tkvarcheli

11 tkvarcheli

12 tkvarcheli

13 tkvarcheli

14 tkvarcheli

15 tkvarcheli

16 tkvarcheli

Dia Takacsova

Dia Takacsova

A photographer and traveller seeking lesser told stories while usually heading east or north. Based between Slovakia and Germany.