Somewhere nowhere

by | Jun 10, 2015

Things have been busy over here. Revisiting, returning, hurry and a bit of stress. I particularly feel the best if my days here are full, if things are happening and I’m in the unstoppable circle of all. I’m enjoying the pulsing streets of the old town, the coffees and friends, the everyday sunsets from the train: it’s a responsibility but it’s freeing, too. You are walking in a world you created around yourself.

Getting tired of all, I just go away and enjoy the stillness for a few days. No laptops, mails, phone calls. If I cannot pack and go, I sometimes open the map and plan. I look at the tiny spots and wonder where next to leave “that” zone. It’s enough to make a tiny step to realize that people think and live different and write different stories. It’s not always easy to find the one and only place as time is so precious. My heart is craving seasides and snow-topped mountains, or maybe the desert. Probably not the cities, but definitely a colourful market. Or to drive across our country, discovering the eastern parts. So I keep on planning; there is hopefully a van and a not so far corner of this planet involved.

It’s fascinating to look at the strings attached to every single choice of us, too: I was selected for an international photo project so Paris will be my home for the next two weeks. Curious about getting lost in a big, big city. Photos from all around The Road.

Veci sú v pohybe. Návštevy, návraty, zhon a trocha stresu. Najlepšie sa cítim keď sú moje dni naplnené, keď sa veci dejú a pohlcuje ma nezastaviteľný kruh toho všetkého. Užívam si pulzujúce ulice Starého mesta, kávové stretnutia s priateľmi, každodenné západy slnka vo vlaku: je to zodpovednosť, ale tiež oslobodzujúce kráčať vo svete, ktorý si okolo seba vytvárame.

Ak som už unavená, na niekoľko dní uniknem a užívam si nehybnosť všetkého naokolo. Žiadne laptopy, správy a telefonáty. Keď sa nemôžem zbaliť a ísť, občas otváram mapu a plánujem. Hľadím na malé bodky a skúmam, kam ďalej, aby som opustila “tú” zónu. Stačí urobiť malý krok aby sme zistili, že ľudia myslia a žijú aj inak, píšu aj iné príbehy. Občas sa ťažko hľadá to pravé miesto, keď je čas tak vzácny. Snívam o plážach a horách pokrytých snehom, alebo možno o púšti. Pravdepodobne nie o mestách, ale rozhodne o pestrofarebných trhoch. Alebo cestou naprieč našou krajinou, objavujúc jej východnú časť. A tak stále plánujem; zahrnutý je možno karavan a nie tak vzdialený kúsok tejto planéty.

Je tiež fascinujúce sledovať pohyby strún ktoré sa spájajú s každým naším rozhodnutím. Bola som vybraná za účastníčku medzinárodného fotografického projektu, a tak sa Paríž stáva mojím domovom na nasledujúce dva týždne. So zvedavosťou sa budem strácať vo veľkomeste. Fotky z rôznych zastávok Cesty.

1 Somewhere Nowhere

2 Somewhere Nowhere

3 Somewhere Nowhere

4 Somewhere Nowhere

5 Somewhere Nowhere

6 Somewhere Nowhere

7 Somewhere Nowhere

8 Somewhere Nowhere

9 Somewhere Nowhere

10 Somewhere Nowhere

11 Somewhere Nowhere

12 Somewhere Nowhere

Dia Takacsova

Dia Takacsova

A photographer and traveller seeking lesser told stories while usually heading east or north. Based between Slovakia and Germany.