Sicily

Sicily

If you want to go to Catania, Sicily, you book a flight. Or if you live in Calabria you can take a train to Reggio Calabria, then a train to Villa San Giovanni, then change to a ferry to arrive to Messina, where you take another train. The whole journey lasts about 7 hours from Soverato but the train goes along the coast, with a view of the sea from your window. What else can one wish for?

The ferry crossing takes about 20 minutes. We find ourselves in a different world with blooming cherry trees in Messina, the train views of fruit gardens and the beautiful Taormina, and the history in the buzzing streets of Catania. We hitchhike to the Etna on the next day; an Italian couple takes us first, being amused that I live in Calabria – “that must be exotic”, they say. A French family takes us to the top. This is my first Vulcano; it’s otherwordly and the views are stunning – and so are the clouds. The weather is changing and it starts to rain.

Ak chce ísť človek na do Katánie, na Sicíliu, kúpi si letenku. Alebo, ak žiješ v Kalábrii, nasadneš na vlak do Reggio Calabrie, potom na vlak do Villa San Giovanni, následne na trajekt ktorý ťa odvezie do Messiny, kde prestúpiš na ďalší vlak. Cesta zo Soverata trvá približne 7 hodín, no vlaková trať vedie popri pobreží, s výhľadom na more po celý čas. Čo viac si môže človek priať?

Cesta trajektom trvá približne 20 minút. Ocitáme sa v celkom inom svete s kvitnúcimi čerešňami v Mesine, vlakovými výhľadmi na ovocné záhrady a na krásnu Taorminu a na živé ulice Catania plné dejín. V nasledujúci deň stopujeme k Etne. Najprv nás berie taliansky pár, čudujúc sa, že žijem v Kalábrii – “to musí byť exotické”, povedia napokon. Francúzska rodina nás berie na vrch. Toto je prvá sopka, ktorú vidím naživo; je ako z inej planéty, výhľady sú úžasné tak, ako aj okolité oblaky. Počasie sa rýchlo mení a začína pršať. 

Dia Takacsova

Dia Takacsova

A photographer and traveller seeking lesser told stories while usually heading east or north. Based between Slovakia and Germany.

The art of keeping

The art of keeping

I do love minimalism. I love it in photography, in functional design, in the misty seasides and in stories, too. The only field of my everyday life I was struggling with it was keeping things. I was looking at the pictures of perfectly minimalist homes, reading the articles saying that designing your living space requires only 3 personal memory items and the rest is in your mind and felt a bit guilty for owning so many things that have no actual function.

The emerging philosophy of having less as the key of personal freedom is attacking us from every side. Time has taught me that one needs things in which aesthetics and sentiment win over functionality. „Collect moments, not things“ suddenly changed to „Collect things that remind you of moments“.  If I travel, I’m the one seeking the flea markets and Turkish bazars, sending and receiving postcards, taking home little things for one perfectly useless. With them, I’m keeping the colours, smells, meetings and moments. It’s all about the balance.


Mám rada minimalizmus. Mám ho rada vo fotografii, funkčnom dizajne, v hmlistých plážach a tiež v príbehoch. Jediná časť každodenného života v ktorom som s ním bojovala bolo hromadenie  vecí. 
Pozerala som sa na obrázky dokonalých minimalistických interiérov, čítala články o tom, že náš životný priestor potrebuje len 3 osobné predmety a zvyšok si máme uchovať v mysliach a cítila sa trochu previnilo kvôli množstvu „bezfunkčných“ vecí, ktoré vlastním.

Filozofia vlastnenia menej ako cesty k osobnej slobode na nás útočí z každej strany. Čas ma naučil že človek potrebuje aj veci v ktorých estetično a sentiment vyhrávajú nad funkcionalitou. „Zbieraj momenty namiesto vecí“ sa náhle zmenilo na „Zbieraj veci, ktoré ti pripomínajú momenty“.Keď cestujem, som tá čo hľadá blšie trhy a každý jeden turecký bazár, posiela a dostáva pohľadnice a nesie si domov maličkosti pre niekoho dokonale bezcenné. S nimi si uchovávam farby, vône, stretnutia a momenty. Je to o rovnováhe.

1 The art of keeping

2 The art of keeping

3 The art of keeping

5 The art of keeping

5a The art of keeping

6 The art of keeping

8 The art of keeping

7 The art of keeping

10 The art of keeping

9 The art of keeping

Dia Takacsova

Dia Takacsova

A photographer and traveller seeking lesser told stories while usually heading east or north. Based between Slovakia and Germany.

A tribute to Spomeniks

A tribute to Spomeniks

Across countries, getting lost in small villages and forgotten hills, in the footsteps of the captivating witnesses of time. Giant sculptures commemorating battles and the (not so distant) past, still beautiful and evocative. The Yugoslavian war memorials are trying to resist all: the destructive power of nature, people and the fact, that they have been left to decay.

Cez krajiny, strácajúc sa v malých dedinkách a po zabudnutých vrchoch, v stopách podmanivých svedkov plynutia času. Gigantické sochy spomínajúce na bitky a (nie tak vzdialenú) minulosť, stále krásne a evokatívne. Juhoslávske vojnové monumenty sa snažia prekonať všetko: ničivú silu prírody, ľudí a fakt, že upadli do zabudnutia.

1 Spomenik

2 Spomenik

3 Spomenik

4 Spomenik

5 Spomenik

6 Spomenik

7 Spomenik

8 Spomenik

9 Spomenik

10 Spomenik

11 Spomenik

12 Spomenik

13 Spomenik

14 Spomenik

15 Spomenik

Across fields and forests

Across fields and forests

Blazing sun, the first hill. Just we four and the country around. Walking for hours and hours in the old footsteps found, getting lost following the sunset. To eat, drink, laugh under the bright stars and hear every small noise of the nature. To wake up with the sun and sheeps following the shepherd. Forests, endless fields, old trees. A small village with a pub. Turquoise lakes, as diamonds hidden between the bright green. (more…)