Catching the wind

by | Jan 31, 2016

„How could you come to Porto without an umbrella?“ I underestimated this place, that’s right. We spent a few days walking kilometers in the charming narrow streets in both driving rain and sunshine.

Street art is everywhere. Old, abandoned houses, too. I visit the university, I take a tram joining Nataša the way on her daily surfing routine, we shop in the same supermarket each day and we live in an old, mysterious house with high ceilings and an underground kitchen. I came without any idea about Portuguese people but they surprise me with their politeness, smiles, helpfulness and chic style.

We walk in Porto, finding a small market where among others, a man sells framed pictures of the city. A picture of an empty beach and a chapel is catching our attention. „It’s about 10 kilometers from here, not so far“, he explains. We take a train on the next day and arrive to a picturesque village where you simply can’t get lost to spend ours at this calm place. The wind draws goosebumps on our skin. The ocean is powerful and the waves are coming closer and closer – until they cover the stairs of the chapel. I could keep searching for empty beaches every single day.


„Ako si do Porta mohla prísť bez dáždnika?” Je pravdou, že som toto miesto podcenila.  Úzkymi, čarovnými uličkami sme počas niekoľkých dní nachodili kilometre – v silnom daždi aj v slnečnom svite.

Street art je všade. Tiež staré, opustené domy. Navštevujem univerzitu, nasadám na električku a pridávam sa k Natašinej ceste za dennou surfovaciou rutinou, každý deň nakupujeme v rovnakom supermarkete a bývame v mysterióznom starom dome s vysokými stropmi a podzemnou kuchyňou. Keď prichádzam, nemám takmer žiadnu predstavu o Portugalčanoch, ale prekvapia ma svojou zdvorilosťou, úsmevom, nápomocnosťou a skvelým vkusom.

Počas prechádzky Portom nachádzame malý trh, kde jeden pán predáva zarámované obrazy mesta. Zaujme nás opustená pláž s kaplnkou. “Je to asi 10 kilometrov odtiaľto, nie veľmi ďaleko”, hovorí nám. Na druhý deň nasadáme na vlak, ktorý nás vezie do malebnej dediny kde sa nedá stratiť aby sme na tomto pokojnom mieste strávili niekoľko hodín. Z ostrého vetra nám naskakuje husia koža. Oceán je majestátny a vlny prichádzajú stále bližšie – až kým nezahalia aj schody kaplnky. Opustené pláže by som tu mohla hľadať každý jeden deň.

Wind 1

Wind 2

Wind 3

Wind 4

Wind 5

Wind 6

Wind 7

Wind 8

Wind 9

Wind 10

Wind 11

Wind 12

Wind 13

Wind 21

Wind 14

Wind 15

Wind 16

Wind 17

Wind 18

Wind 19

Wind 20

Dia Takacsova

Dia Takacsova

A photographer and traveller seeking lesser told stories while usually heading east or north. Based between Slovakia and Germany.